Inšpirované skutočným príbehom so zreteľom na zachovanie anonymity a súkromia osôb a rodín, ktorým pomáhame. Preto niektoré skutočnosti (meno, okolnosti) sú upravené a fotografia je ilustračná. Avšak konkrétna pomoc pracovníčok FEMINY plne zodpovedá skutočnosti.

Do sedemdesiatky mi veľa rokov nechýba. Jedno z mojich detí je ťažko zdravotne postihnuté, staráme sa oň. Starší syn Karol sa ponúkol doopatrovať  mladšieho Dušana. V dobrej viere sme im prepísali dom, v ktorom bývame. Nech niečo po nás ostane a deti sa tak vyhnú opletačkám s dedičským konaním. Tak sa predsa rodičia starajú, nie? A my sme sa snažili byť vždy dobrými rodičmi. V živote som to nemala ľahké, práca, postihnuté dieťa, manžel so zdravotnými problémami. Ale snažila som, bojovala som deň za dňom.

Nedávno sa k nám nasťahoval Karol. Rozpadla sa mu rodina, tak sa vrátil do rodičovského domu. Samozrejme, prijali sme ho. Syn nikdy nebol flegmatik, ani príliš pokojnej povahy. Ale jeho príchodom domov sa u nás všetko zmenilo. Dennodenne počúvame a čelíme rôznym hádkam, vyhrážkam, konfliktom. Veľmi zlá atmosféra. Ubíja ma to. Dušan  začal mať vážne psychické problémy, ktoré predtým nemal. Na nikoho z rodiny to nemá dobrý vplyv. Keby aspoň syn ako chlap priložil ruku k dielu, pomohol, opravil niečo. Nespoznávam ho. Ani sa asi nečudujem jeho žene, že od neho aj s deťmi odišla. Ktovie, ako sa správal k nej. A neviem, či to vôbec chcem vedieť.

Ja už aj ľutujem, že som dom prepísala aj na neho. Ja s mužom, ktorí tu obaja robíme a staráme sa o ťažko chorého syna, aktuálne aj o tohto, nemáme vlastne právo užívania domu. Ak by si syn zmyslel, môžeme skončiť aj na ulici. A teraz, no, neviem, ako by sa dokázal postarať o súrodenca. A či vôbec.

Veľmi ma trápi, že sa stupňuje u nás agresia a prichádza až k fyzickým útokom zo strany syna. Bojím sa, ako to bude pokračovať. Takýto život na dôchodku som si nepredstavovala. Chcela by som, aby sme dokázali nájsť riešenie. Zatiaľ to chcem riešiť po dobrom.

Od našej poštárky som sa dozvedela o Centre pomoci FEMINA. Nazbierala som odvahu a zavolala som im so svojím problémom. Dostala som veľmi cenné a konkrétne tipy, čo podniknúť. Nevedela som, že v prípade eskalácie problému sa vie zapojiť aj mesto / obec. Takisto ma veľmi povzbudila možnosť vyhľadať odbornú psychologickú terapiu. Mám už kontakt na právne poradenstvo, ak sa rozhodnem riešiť zmenu vlastníka domu. Bolo mi však vysvetlené, že v akomkoľvek prípade je potrebné vypočuť obe strany. Súhlasila som s navrhnutým stretnutím cez mediátora. Povzbudilo ma, že sa môžem na nich kedykoľvek obrátiť a veľmi radi mi pomôžu a budú ma sprevádzať ďalej.

Som veľmi rada za všetky poskytnuté a praktické rady a vedomie, že nie som v tom sama.

Femina pomohla: 

• s riešením násilia v rodine,
• odporúčala psychologicko–terapeutické postupy u konkrétneho klinického psychológa,
• odporučila kontaktovať bezokladne políciu v prípade podozrenia na násilie,
• klientka sa môže obrátiť aj na obec, ktorá má v kompetencii pomôcť pri riešení tohto problému,
• zvážiť, či ponechať dom synovi,
• naďalej monitoruje situáciu v tejto rodine, aby v prípade potreby mohla opäť pomôcť.